• Logo
  • Kontaktujte nás
    +421 917 311 544
    Po - Pia: 9:00 - 17:00
  • Môj profil
  • je prázdny
    za 0.00 €
www.jotelberg.eu
 Novinky
Ďalšie novinky

Spustili sme predaj krmív nemeckej značky HAPPY DOG. Overená nemecká kvalita za skvelé ceny.


Spustenie nášho nového eshopu.

Nájdete tu všetko čo potrebuje pre Vášho miláčika. Predávame len overené a nami odskúšané značky. V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.

 Doprava
Doprava zadarmo

Deň poľovníctva a ochrany prírody pre deti Hanušovce n. T. 2021

Deň poľovníctva a ochrany prírody pre deti.

Deti sú naša budúcnosť, preto ich teba učiť ako prírodu nielen chrániť ale aj zveľaďovať.

V tomto duchu sa   niesol „ Deň poľovníctva a ochrany prírody pre deti“, ktorý sa konal  6. júna 2021 v parku kaštieľa Dessewffyovcov v Hanušovciach nad Topľou.

Slnečným ránom zazneli fanfáry lesničiarov, ktoré zvolávali prítomných návštevníkov na Svätohubertskú svätú omšu. Sprievod poľovníkov niesol obetné dary - uloveného srnca, domáci chlieb, fľašu vína, misu ovocia a pohár medu.

Po skončení Svätohuberskej omše privítal návštevníkov a hostí kastelán kaštieľa Ing. Samuel Bruss. Následne predstavil riaditeľ podujatia Ing. Jozef Telepun, PhD. program podujatia a zahájil bonitáciu farbiarov a   súťaž vo varení najlepšieho guľášu. Slovo na pódiu  odovzdal predsedovi organizačno – právnej komisie SPZ JUDr. Richardovi Snopkovi, ktorý pozdravil prítomných návštevníkov a zároveň odovzdal  pozdrav a odkaz od prezidenta SPZ a SPK Ing. Tibora Lebockého, PhD., ktorý podporuje a víta takéto aktivity pre deti.

Nasledovalo oceňovanie jubilantov z  PZ Lipiny Hanušovce n. T. , kde im  predseda PZ Ivan Gdovin odovzdal vecné dary a poďakoval sa im za ich doterajšiu  prácu.

Čas pred hlavným programom vyplnil poradca chovu  Klubu chovateľov farbiarov Ing. Ľubomír Kmeťo, predstavením a informáciami o plemene bavorského farbiara, ktorého predvádzal p. Slavomír Keresteš a hanoverského farbiara, ktorého predvádzal p. Slavomír Kocík. Vysvetlil návštevníkom dôležitosť  využitia týchto psov pri dohľadávkach postrelenej zveri v poľovníckej praxi.

Bohatý program pútal návštevníkov nielen na pódiu ale aj v zámockom parku. Deti sa mohli veľa dozvedieť o ochrane prírody z prezentácie ekoaktivít v stánku Regionálnej ochrany prírody Prešov pod vedením Ing. Marty Hrešovej. Lesnú pedagogiku odprezentovali  deťom   zástupcovia z organizácie Lesy š. p. OZ Vranov n. T. a čo sa týka poľovníctva, tak  tú  predstavil  predseda OkO SPZ Vranov n. T. Ing. Igor Sopoliga. Prácu stavačov aj s ukážkami aportov predviedli manželia Kolesároví z Klubu chovateľov českých fúzačov. Veľký záujem zo strany detí bol  o bonitáciu farbiarov a tiež ich veľmi zaujalo predvádzanie sokoliara p.  Ľubomíra Englera. Malí nadšenci  si zajazdili  aj na  koníkoch z ranča Breziny Pavlovce.

Myšlienkou podujatia bolo  prihovoriť sa aj takýmto spôsobom dnešným deťom, aby pochopili závažnosť situácie a aktívne sa aj oni zapájali  do boja o záchranu a zveľaďovanie našej prírody.

Ing. Jozef Telepun, PhD.

Riaditeľ podujatia

ODY, Tatranský durič je  výsledkom  šľachtenia alebo je výnimočný ?

ODY, Tatranský durič je  výsledkom  šľachtenia alebo je výnimočný ?

ODY od Luntera, Tatranský durič,  narodený 12. mája 2020, sa stal mojim zverencom  keď mal osem týždňov. Šteniatko s výborným pôvodom  po oboch rodičoch. Na skúškach duričov skončili obaja s vynikajúcimi výsledkami.

Hneď od začiatku sa mi javil ako nádejný psík a  bolo to veľmi  vnímavé  šteniatko.

Rodinu som o  príchode nového psieho člena zámerne neinformoval,  nakoľko už troch psov sme doma mali. Mojim úmyslom bolo, postaviť ich pred hotovú vec a uvidí sa ako zareagujú.   „ To nemyslíš vážne, ďalší, to v žiadnom prípade ! “  Avšak  nevinné psie oči  urobili svoje,  Odyho pohľad  zbúral všetky predsudky a získal si ich  natoľko, že  moja  dcéra s manželkou ho nosili „ na rukách “ ,  putoval  z náručia do náručia.

Už ako šteniatko bol pri domácom výcviku výnimočný. Potravinové stopy spravil vždy na výbornú a  prejavoval  sa aj ako veľký lovec, hlavne  pri naháňaní zajačej kožky. Veľký preto, lebo prvýkrát som videl pri šteniatku, že sa nad svojim úkonom pri naháňaní kožky aj  zamýšľa a nebehá iba bezhlavo  hore dole. Pri  kliktreningu poslušnosti to bolo obdobné. Čo sa týka privolávania,  bol lepší, než   hociktorý  stavač pri odovzdávaní drobnej zveri. 

Asi po troch mesiacoch našej spolupráce  a mojej každodennej domácej prípravy  som ho začal brávať do revíru. V revíri to začalo tak, že som sa mu najprv niekam  ukryl a čakal, či ma nájde. Tento cvik aplikujem kvôli tomu, aby si ma neskôr mohol v revíri overiť. Znamená to, že ak počas poľovačky natrafí na moju stopu,  bude vedieť, že  ide správne a ja sa nemusím obávať toho, že sa mi niekde v lese stratí.

Pokračovali sme  v sliedení na kratšiu vzdialenosť, neskôr v   prehľadávaní na  väčšie vzdialenosti. Dôvod bol prozaický, nakoľko pes musí prehľadávať pred vodičom, byť s ním v kontakte a nedať sa strhnúť ostatnými psami, pretože sa môže  stať, že časť priehonu ostane neprehľadaná. Po sliedení som vždy nacvičoval vodenie na remeni, posliedku a odloženie. Prácu na umelých stopách zvládal tiež na výbornú. Najprv  som mu pokladal kratšie stopy kombinované raticami a mojou stopou, potom som  stopy zakladal  len drevákmi na ktorých boli pripevnené ratice. Pofarbené stopy boli obdobné, najprv bola moja  stopa poznačená zmesou  hovädzej krvi a prímesi z obsahu žalúdka vysokej zveri, neskôr som zakladal s drevákmi a samotnou hovädzou krvou.

Pri výcviku šteniat, navštevujem aj diviačie oplôtky. Spočiatku len spoza oplotenia a až neskôr podľa správania psa výcvik prispôsobujem. Ody túto možnosť nemal z dôvodu afrického moru ošípaných. Všetky diviačie oplôtky v našom regióne boli zrušené. Musel som využiť náhradné riešenie a Odyho vyskúšať na krížencovi mangalice a diviaka.

Prvá dohľadávka.

V decembri, keď mal Ody sedem mesiacov sme sa vybrali  do revíru.  Po vystúpení z auta si vždy overím smer vetra a začínam  posliedkou na remeni  oproti vetru a až neskôr vypúšťam psíka na sliedenie, tiež oproti vetru. Takto bolo aj s Odym, spočiatku prehľadával predo mnou a neskôr sa vzdialil z môjho dohľadu. Po prečesaní časti revíru som pod horizontom spozoroval pohyb vysokej zveri. Po veľmi krátkej chvíli môj psík zahlásil na ich stope. Nasledovalo ticho, nič sa nedialo, ba ani Odyho nebolo  vôbec počuť. Na moje prekvapenie sa spoza mňa pod horizontom objavila jelenica, po ktorej som okamžite vystrelil. Jelenica značila výstrel a zmizla.  Chcel som si overiť, koľko farby tam zostalo, no ešte som sa k miestu nástrelu nedostal, objavil sa môj psík, vracajúci sa zo strany odkiaľ prišla  jelenica. Hneď som ho nasadil na stopu poranenej zveri a  po krátkej chvíli mi  už  hlásil jej zhasnutie.  Doteraz mi nie je jasné,  čo sa tam vlastne stalo. Je možné,  že Ody pri durení hnal  jeleniu zver za horizont,  tam ju zanechal a keď sa vracal,  vyhľadal inú, ktorú na mňa zahnal. Je tiež možné, že  pri durení oddelil jednu z nich a dokola ju hnal smerom ku mne. Nie je podstatné ako to spravil,  ale   ako sedem mesačné šteňa podal perfektný výkon.

Úspešná posliedka.

V jedno nedeľné  januárové popoludnie sme smerovali s Odym k lesu.  Po overení si smeru vetra sme  pomaly a v tichosti vykračovali. Vždy psíka pri výcviku upozorňujem na držanie hlavy,  aby pracoval s vysokým nosom a zachytával okolité pachy. Duriče a farbiare majú tendenciu pracovať s nízkym nosom, čiže s nosom pri zemi, u Odyho to skúšam  vždy vyššie a vyššie. Keď sme mali za sebou už dobrý kus cesty a chystal som sa ho vypustiť na sliedenie, spozoroval som na ňom výraznú zmenu v  správaní. Bol som si istý, že niečo zavetril. Postupovali sme pomaly, no nič som pred sebou nevidel, žiadnu zver, avšak u Odyho sa napätie naďalej stupňovalo,  mal doslova zježenú srsť na krku. Tušil som, že to bude najskôr  diviačia zver, no stále som nič nevidel, a ani nepočul. Mojou snahou v tej chvíli bolo hlavne ho upokojiť, lebo  dokáže byť dosť hlasitý. Zaregistroval som aj šum lístia, no naďalej v mojom obzore nebolo nič vidieť. Odymu som dal povel, aby zostal na mieste a ja som sa pre istotu pripravil na výstrel. Trvalo  pre mňa celú večnosť čakať, až sa zver objaví. Zrazu sa z húštiny vynorili  diviaky, zaznel výstrel a v zapätí kvikot. To už zo skúseností viem, že zásah bol na chrbticu. Ody už netrpezlivo čakal na vypustenie, dostal povel a rázne vyrazil za diviakom, ktorý ešte žil, no bol ochromený. Bol som si istý, že diviak už nebude schopný útoku, tak som  Odyho vypustil,  aby  skúsil  diviaka najprv obrechávať a potom  dorážať. Po presne umiestnenej rane nastalo hrobové ticho. Pre môjho psa to bola  nová  príležitosť ukázať svoje kvality.  Opäť som zhodnotil, že to bola perfektná práca  osem mesačného psa.

Náročná dohľadávka

V nedeľu večer mi zavolal môj kolega, že v lese je postrelené jelenča a treba ho dohľadať. Tešil som sa na príležitosť, ako sa  Ody opäť predvedie. Nasadli sme do auta  a uháňali sme smerom k lesu, kde nás čakala naša korisť. Po príchode na miesto nástrelu som neveril vlastným očiam, množstvo čerstvých stôp po vysokej zveri , ale  ani  kvapka krvi a k tomu množstvo stôp po strelcovi. Pustil som Odyho na voľno, lebo na remeni som ho ešte necvičil vyhľadávať  predmety a nástrel. Potom  chvíľu trvalo, kým si všetko overil. Priznám sa, nebol som si  až taký istý, či sa uchytí, pretože sa to u mladých psíkov stáva. Spozornel som, keď si začal dôkladne overovať  stopy.  Po stope jelenej zveri išiel asi 20 metrov a napokon  sa vrátil. Spravil to viackrát, lebo tam bola črieda. Po jednej stope sa vzdialil niekoľko metrov a vtedy som zbadal,  že ju sleduje inak, než tie ostatné. Už som tušil, že ide po stope jelenčaťa. Po krátkej chvíli Ody  začal hlásiť, to poranené jelenča zdvihol z ležoviska a hlasito duril. Keďže vonku už bola tma a dosť husto snežilo,  Odyho sme so strelcom nasledovali iba podľa štekotu, lebo stopy boli málo viditeľné. Na naše prekvapenie sa stalo niečo nevídané, môj pes sa ku mne vrátil a oznámil mi postrieľané jelenča, odbehol a zase začal hlásiť. Po príchode k jelenčaťu som zbadal, ako Ody hlasito stavia už zoslabnuté jelenča, ktoré práve zaľahlo. Spozoroval som na ňom, že začína byť o dosť ostrejší a vtedy som musel ukončiť trápenie jelenčaťa. Nasledoval posledný hryz, odovzdanie zálomku a gratulácia strelcovi. Strelec bol viac nadšený z práce Odyho,  ako zo svojho úlovku.

Do veku deväť mesiacov

S Odym som mal možnosť dohľadať aj dve prasatá a  veľkého diviaka, ktorý  už bol síce zhasnutý ale nachádzal sa v húštine. Bola to pre neho ďalšia  skúsenosť a pre mňa výhoda, že mi ho zahlásil a ja  som sa  nemusel  obávať útoku.  Dohľadávka  jeleňa bola dosť náročná,  bol  zhasnutý ale bez náznaku  krvi na stope, no Ody sa opäť predviedol ako veľký  hlásič, ktorý pri dohľadaní začal ukážkovo  hlásiť.

Ak by som mal zhodnotiť prácu Odyho do veku deviatich  mesiacov, dávam mu jednoznačne  výbornú. Je hlasitý na stope, pri dohľadávkach je ostrým  hlásičom a pri durení zveri sa dokáže vrátiť po stope k majiteľovi.

Vlohy, ktoré šteniatko zdedí po rodičoch sa výcvikom už  iba upevňujú a  rozvíjajú. Tatranský durič je  priateľské plemeno, ktoré sa pri love mení  na  pracovitého, temperamentného, vnímavého a  jedinečného  psa, čoho príkladom je môj malý bojovník ODY.

Naši zverenci

Momentálne sa v našom chove nachádza pes tatranského duriča ODY od Luntera a sučka českého fúzača BETTY z Pánskeho lesa. ODY je výnimočný pes, ktorý vo veku 9. mesiacov už má zopár úspešných dohľadávok jelenej a diviačej zveri.

Chovateľská stanica JOTELBERG

Vítajte na stránke chovateľskej stanici JOTELBERG. Zaoberáme sa chovom a výcvikom poľovných psov. 

  • Výcvik psovVÝCVIK PSOV

    VÝCVIK PSOV

 
Táto stránka používa súbory cookies, ktoré nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookies. Viac informácií nájdete tu.